Prečo vráskavce plieskajú chvostom v zálive Samaná?

Hlasité šplechnutie rozbije hladinu zálivu Samaná. O chvíľu neskôr sa nad vodou zdvihne mohutný veľrybí chvost a pôsobivou silou zasiahne oceán. Pre návštevníkov na exkurzii s pozorovaním veľrýb to môže byť jedno z najpamätnejších správaní, ktorých sú svedkami.

Toto správanie, známe ako plieskanie chvostom, nastáva, keď veľryba silno vrhá chvostom proti vode. Keporkaky sú známe svojimi silnými chvostmi a ich pohyby na povrchu môžu poskytnúť fascinujúce informácie o interakcii týchto morských cicavcov s ich prostredím.

Zátoka Samaná v Dominikánskej republike je dôležitou sezónnou destináciou na pozorovanie migrujúcich veľrýb. Počas sezóny pozorovania veľrýb môžu mať návštevníci príležitosť vidieť rôzne typy správania na hladine vrátane pohybov chvostov.

Prečo však vráskavce plieskajú chvostom Je to forma komunikácie, varovania alebo jednoducho iný pohyb, ktorý robia pri plávaní?

Vedci poznajú niekoľko možných vysvetlení. Keď im porozumiete, pomôže vám to oceniť plieskanie chvostom veľryby bez toho, aby ste predpokladali, že každý pohyb má rovnaký význam.

Čo je plieskanie chvostom veľryby?

Plaskanie chvostom, niekedy nazývané plesnutie chvostom alebo lobtailing, nastáva, keď veľryba udrie do vody svojimi širokými švihami chvosta na konci tela. Pomáhajú vytvárať pohon a umožňujú zvieraťu pohybovať sa oceánom.

Počas úderu chvostom môže vráskavca dlhoplutvá zdvihnúť chvost nad hladinu a prudko ho zhodiť. Náraz môže spôsobiť hlasný zvuk a viditeľné špliechanie.

Pohyb môže nastať raz alebo sa môže opakovať niekoľkokrát. Pozícia veľryby a množstvo jej tela viditeľného nad hladinou sa môžu líšiť.

Plieskanie chvostom sa líši od prasknutia, keď veľryba vyženie veľkú časť tela z vody. Je to tiež odlišné od ponoru s chvostom, keď sa motolice zdvihnú nad hladinu, keď sa veľryba pripravuje na zostup.

Uznanie týchto rozdielov pomáha pozorovateľom veľrýb presnejšie opísať, čo pozorujú.

1. Plieskanie chvostom môže pomôcť veľrybám komunikovať

Jednou z možných funkcií plesania chvostom je komunikácia.

Keď veľryba narazí do vody, náraz spôsobí zvuk a narušenie hladiny. Tieto signály môžu byť detekované inými veľrybami v závislosti od okolitých podmienok.

Vráskavec dlhoplutvý žije v prostredí, kde môže byť viditeľnosť obmedzená, najmä pod vodou. Zvuk je v ich životoch dôležitý, takže výskumníci skúmajú, či určité správanie na povrchu pomáha jednotlivcom komunikovať so zvieratami v okolí.

Za bezprostredným umiestnením veľryby môže byť viditeľné silné plesnutie chvostom. Sledovanie facky však presne neurčuje, čo veľryba komunikuje, ani to, či je komunikácia jej primárnym účelom v danom momente.

Počas exkurzie za pozorovaním veľrýb Samaná môže váš sprievodca popísať okolité správanie, ale presný význam jednotlivého plesnutia chvostom zostáva často neistý.

2. Počas sociálnych interakcií sa môže objaviť pleskanie chvostom

Vráskavec hrbáč na seba vzájomne pôsobí niekoľkými spôsobmi. Ich správanie môže zahŕňať zmeny smeru plávania, blízke priblíženia, hlasové prejavy a pohyby na hladine.

Plieskanie chvostom sa niekedy vyskytuje, keď je v blízkosti viacero veľrýb. To povzbudilo výskumníkov, aby preskúmali, či je toto správanie spojené so sociálnou interakciou.

Veľryba môže napríklad plesknúť chvostom, keď cestuje v blízkosti inej veľryby alebo počas obdobia zvýšenej aktivity.

Prítomnosť inej veľryby však nedokazuje, že facka smeruje na ňu. Pred vyvodením záverov musia výskumníci zvážiť širší kontext.

Ak počas prehliadky v zálive Samaná uvidíte viacero veľrýb, venujte pozornosť ich vzájomným polohám a pohybom. Tieto pozorovania môžu byť zaujímavé, aj keď motiváciu zvierat nemožno s istotou určiť.

3. Môže to súvisieť s nepokojnými alebo varovnými signálmi

Pľaskanie chvostom sa môže vyskytnúť v situáciách, ktoré zahŕňajú zvýšenú aktivitu alebo možné sociálne napätie.

Pretože pohyb je silný a vydáva zreteľný zvuk, výskumníci zvažovali, či môže fungovať ako varovanie alebo signál v konkrétnych kontextoch.

Pľasknutie chvostom by však nemalo byť automaticky interpretované ako agresia. Rovnaké správanie sa môže vyskytnúť za rôznych okolností a jeho význam závisí od širšieho vzoru činnosti.

Návštevníci by sa mali vyhnúť domnienke, že veľryba je nahnevaná len preto, že narazí do vody.

Bez ohľadu na motiváciu veľryby by cestujúci mali zostať vo svojich určených oblastiach a riadiť sa pokynmi kapitána. Nikdy nenabádajte operátora lode, aby sa priblížil, ani nevyvolávajte reakciu, aby ste získali lepší výhľad.

4. Plieskanie chvostom môže byť súčasťou opakovanej povrchovej aktivity

Vorvaň niekedy vykonáva pohyb opakovane, pričom v krátkom čase niekoľkokrát udrie do vody.

Opakované pleskanie chvostom môže vytvoriť sériu špliechaní a zvukov, ktoré sú obzvlášť zreteľné z lode.

Výskumníci skúmajú, ako často k tomuto správaniu dochádza

Samotné opakovanie neodhalí účel veľryby. Sekvencia úderov chvostom môže mať iný kontext ako jeden pohyb, ale na pochopenie toho, prečo k nemu dochádza, sú potrebné ďalšie pozorovania.

Pre pozorovateľov veľrýb poskytujú opakované pohyby príležitosť pozorne pozorovať správanie veľryby namiesto toho, aby sa sústredili iba na špliechanie.

5. Chvost je nevyhnutný pre silný pohyb

Chvost veľryby je hlavnou súčasťou jej pohybu. Motýle sa pohybujú nahor a nadol, aby generovali ťah, čím pomáhajú veľrybe cestovať cez vodu.

Úder chvostom využíva rovnakú silnú štruktúru tela, ale vytvára zreteľný povrchový náraz.

Veľkosť chvosta a svalová podpora umožňujú veľrybe veľrybe vyvinúť značnú silu. Keď motolice zasiahnu vodu, výsledné špliechanie môže zvlášť prejaviť silu zvieraťa.

Je však dôležité rozlíšiť bežné plavecké pohyby od úmyselného plesknutia chvostom. Veľryba pohybujúca sa chvostom pod vodou nemusí nevyhnutne vykonávať povrchové zobrazenie.

6. Plieskajú vráskavce chvostom počas obdobia rozmnožovania?

Zátoka Samaná je spojená so sezónnou migráciou veľrýb keporkakov do teplých vôd na rozmnožovanie. Hlavným obdobím pozorovania veľrýb je vo všeobecnosti január až marec, hoci aktivita sa prirodzene mení.

Počas tohto obdobia sa veľryby môžu zapojiť do rôznych spoločenských a povrchových aktivít.

Počas výletov za pozorovaním veľrýb možno pozorovať pleskanie chvostom, ale nemalo by sa to automaticky interpretovať ako prejav dvorenia alebo prejav konkurencie.

Správanie veľryby môže byť spoľahlivo ovplyvnené niekoľkými faktormi a ich účelom môže byť spoľahlivo určené. sezóna sama.

Najlepším prístupom je pozorovať, čo sa deje, a počúvať vysvetlenia od skúsených sprievodcov bez toho, aby ste predpokladali, že každá akcia má jeden konkrétny význam.

7. Ako znie plesknutie chvostom?

Silné plesnutie chvostom môže spôsobiť prudký náraz a znateľné špliechanie. Zvuk môže byť počuteľný z lode na pozorovanie veľrýb, hoci jeho intenzita závisí od vzdialenosti, vetra, hluku v pozadí a ďalších podmienok.

Náraz môže byť obzvlášť výrazný, keď veľryba opakovane naráža do vody.

Samotný zvuk však nestačí na identifikáciu každého správania veľrýb. Vlny, iné pohyby povrchu a samotná loď môžu produkovať hluk.

Ak začujete náhle špliechanie, radšej sa pozerajte smerom k oblasti, ktorú vám ukázal váš sprievodca, než aby ste okamžite predpokladali, že došlo k plesnutiu chvostom.

8. Vidíte plieskanie chvostom počas pozorovania veľrýb v Samaná?

Áno, počas sezóny pozorovania veľrýb Samaná možno pozorovať plieskanie chvostom veľryby, ale nie je to zaručené.

Veľryby sa líšia v tom, ako často sa správajú na povrchu. Niektoré výlety môžu stretnúť zvieratá, ktoré sa väčšinou vynárajú na povrch, aby sa nadýchli a potom sa ponorili. Iné môžu poskytnúť príležitosti na pozorovanie rôznych pohybov.

Pravdepodobnosť, že uvidíte určité správanie, závisí od prirodzených okolností vrátane prítomných zvierat a ich aktivity počas obdobia pozorovania.

Žiadna zodpovedná cestovná kancelária nemôže sľúbiť, že veľryba na požiadanie pleskne chvostom.

Vyberte si výlet, ktorý uprednostňuje bezpečné a zodpovedné sledovanie pred tým, ktorý propaguje dramatické správanie.